Brusel
23. mája (TASR) - Na utorňajších protestoch farmárov z krajín strednej a
východnej Európy v Bruseli, pre nízke ceny agrokomodít z Ukrajiny, sa
zúčastnili aj poľnohospodári zo Slovenska.
Protesty pomohla zorganizovať COPA-COGECA, najväčšia organizácia na
ochranu záujmov európskych farmárov. Jej predseda Pekka Pesonen
demonštrantov uistil, že organizácia chce riešiť nové problémy na
východných hraniciach EÚ, ktoré si vyžadujú "spoločnú európsku odpoveď".
Farmár Tomáš Volkai zo spoločnosti Dubina v okrese Trebišov upozornil,
že po uvoľnení ciel a kvót voči ukrajinským výrobkom sa na východnom
Slovensku už od augusta 2022 zhoršil predaj pšenice a ostatných komodít.
"Kamióny vykladali ukrajinské obilie hneď za hranicami, čo
slovenským farmám z tejto oblasti zablokovalo tradičný trh sever - juh,
čiže Poľsko a Maďarsko. Dočasný zákaz dovozu ukrajinských komodít
presadený EÚ, do 5. júna 2023, situáciu mierne zlepšil, keď sa čas zásob
zo skladov podarilo vypredať, ale za ceny pod výrobnými nákladmi," uviedol.
Situáciu nezlepší ani nadchádzajúca žatva, lebo ceny sa pohybujú na
úrovni leta 2018 (do 1600 eur tona pšenice), pričom tohoročné vstupy -
hnojivá, príprava a cena práce - sú oveľa vyššie ako predtým. To znamená
stratu niekoľko sto eur na hektár. V septembri farmári musia zakladať
novú úrodu a myslieť na budúcoročné výnosy. To ich núti zvažovať, či
vôbec pestovať obilniny, ale alternatíva v podobe pestovania zeleniny či
ovocia je v regióne nepriechodná.
"Ak sa nezavedú clá alebo kvóty, v ďalších rokoch bude veľký problém zaistiť existenciu fariem," odkázal Volkai.
Michal Lacko prišiel do Bruselu z rodinnej farmy v dedine Veľaty, okres
Trebišov. Tvrdí, že východoslovenskí farmári nemajú kde predať svoje
komodity, a to, čo je na skladoch, je nepredajné. Dôvodom je veľmi nízka
cena ukrajinského obilia. To domáce je predražené vyššími vstupmi na
pestovanie a budúca úroda si vyžiadala 300-násobne vyššie vstupy hnojív,
osív či agrochemikálií. "Zase budeme úplne v strate. Nemôžeme
pomáhať niekomu, keď ideme likvidovať sami seba. To mi neprepadá logické
- ničiť vlastné farmy a zamestnanosť," povedal.
Michal Nagy-Juhász je poľnohospodár z rumunského mesta Nadlak, kde
polovicu obyvateľstva tvoria Slováci a mnohí sa venujú
poľnohospodárstvu. Tiež sú obeťou lacných dovozov z Ukrajiny. "Pestujeme
pšenicu, kukuricu, slnečnicu, repku olejnatú. Lacné dovozy pšenice z
Ukrajiny nám spôsobili veľa zlých vecí. Našu pšenicu sme už nemohli
predať. Dovážali z Ukrajiny oveľa lacnejšiu, a nie tak kvalitnú.
Kupujúci to brali, lebo chceli dobre zarobiť," vysvetlil. Protest v Bruseli mal podľa neho zmysel, lebo veci treba zmeniť, prostredníctvom zákonov. "Hlavne
treba, aby sa dotknuté európske štáty dohodli na podmienkach, ktoré
treba poskytnúť Ukrajine, ako jej pomôcť, aby ich produkty mohli
vchádzať do Európy a na svetové trhy, ale kontrolovane, nie chaoticky
ako doteraz, s negatívnymi dopadmi na európskych farmárov," skonštatoval.
0